Minister hospodárstva predložil zákon o strategických podnikoch, vďaka ktorému sa na jeho hlavu zosypala vlna kritiky. Od obvinení z nekompetentnosti cez korupciu až po znárodňovanie. Tento zbytočný zákon trepzlivo obhajoval, až s pomocou svojho straníckeho šéfa Mečiara dosiahol jeho prijatie v parlamente. Prečo?
Letmý pohľad do precízne napísanej výročnej správy NCHZ napovie, o čo tu ide. Vlani uskutočnila Prvá garantovaná tender na majoritný balík akcií. Už niekoľko rokov tvorila NCHZ opravné položky v sume miliardy korún ako rezervu na pokutu za kartelovú dohodu a spor s FNM za akcie Solivarov. Je jasné, že o toto bremeno z minulosti investori znížili ponúkanú cenu.
Prečítané plány Disoru
Preplatiť ich mohol len ten, kto sa v budúcnosti tohto bremena zbaví. Trúfla si cyperská spoločnosť Disor Holdings. NCHZ získali prostredníctvom svojej sesterskej spoločnosti (vlastní ju Disor) polmiliardový úver, založený časťou majetku. Mimochodom, urobila by to každá banka, takže postup je štandardný.
Zrejme tu politici prečítali hru Disoru. Postup je známy, navyše legálny a prebehol v desiatkach slovenských firiem. Zjednodušene povedané, výťažok z predaja založeného majetku ide v prospech záložného veriteľa, takže prostredníctvom spriaznenej firmy vlastne presúva peniaze z jedného vrecka do druhého. Tým má prakticky istotu, že o majetok nepríde.
Najsociálnejšiemu tandemu Fico-Tomanová to stačilo na to, aby pochopili, že je v záujme Disoru, aby firma fungovala ďalej. Navyše keď NCHZ riadne platia odvody. Minister Jahnátek si neodpustil poznámku, že konkurz bol možno účelový. O to viac prekvapil, keď predložil zákon, ktorý má pomôcť NCHZ. Ešte väčším prekvapením bolo angažovanie sa predsedu Mečiara, ktorý vyhlásil, že zákon prepíše on sám.
S otcovskou trpezlivosťou si sadol so žiačikom, ktorý nezvládol domácu úlohu, a pretvorili zákon, o ktorý nejavil prílišný záujem ani zvyšok koalície. Výsledok síce nerieši ani prevádzkovanie firiem v konkurze, ani otázky udržania zamestnanosti (či bude novým majiteľom štát, alebo ktokoľvek iný, zamestnanci budú podpisovať nové pracovné zmluvy s trojmesačnou skúšobnou dobou tak ako doteraz), dokonca stopercetne nerieši ani vstup štátu do firmy.
Nezmyselný zákon nadobudol aspoň právne učesanejšiu formu. Ale politici sa môžu modliť, aby sa do problémov nedostala fakt strategická spoločnosť. Zákon totiž ukladá správcovi predať spoločnosť vcelku, k tomuto však nezaväzuje veriteľov, ktorí môžu odhlasovať predaj podniku po častiach. Ak si čisto hypoteticky konkurencia zmyslí odkúpiť pohľadávky (napríklad od bánk), takýmto hlasovaním spôsobiť obštrukciu a dlhé roky čakať na výsledok súdneho sporu, má prakticky istotu, že strategický podnik položí.
Mečiarova pasca
Poďme ale späť k podstate prijatého zákona. Jeho jediným účelom je nastavenie pasce Disoru. Bez spolupráce s vládou, ergo HZDS, sa k svojej investícii nedostane. Teda nie tak rýchlo. Pokiaľ konkurz bude bežať normálne, čiže prihlásia sa pohľadávky, vzniknú veriteľské orgány, ktoré schvália plán speňaženia majetku, ten sa ocení, a ponúkne na predaj, ubehne pár mesiacov. Justícia pod vplyvom HZDS nepochybne dostriehne, aby správca neotáľal, a predaj bude ešte do volieb.
Pokiaľ Disor (resp. s ním spolupracujúca firma) nepôjde do výšky znaleckej ceny, čím by majetok nezmyselne preplatil, vždy je možnosť, že ho preplatí štát. Pokiaľ zariskuje, a ponuku nedá, čím by dosiahol, že majetok by kupoval za znaleckú cenu štát, môže sa nájsť niekto, kto (po dohode s HZDS) ponuku dá a majetok kúpi za lacný peniaz, a Disoru sa nevráti ani celá pôžička. Na jednu neistotu nadväzuje ďalšia – 120 dní, ktoré má štát na premýšľanie, či svoje predkupné právo využije. Vinkulovať u správcu na takú dlhú dobu peniaze ponúkané za majetok je tiež náročné.
Zákon síce zasahuje do už prebiehajúceho konkurzného konania, čiže zrejme je retroaktívny, ale dosiahnutie právoplatné súdneho rozhodnutia by zjavne trvalo dlhšie, ako do konca roku 2010, kedy tento nezmyselný zákon prestane platiť.
Mečiar prostredníctvom Jahnátka ponúkol ruku na spoluprácu. Ňou zároveň hrozí, aby trenčianskym majiteľom odčlenenej energetiky NCHZ ani nenapadlo špekulovať. Dvere do pôvodného košiara majú otvorené, a nech im ani nenapadne uvažovať o spolupráci s EDS. Ak so svojimi spoluodídencami nebude solidárny prezident Gašparovič, Mečiarovi sa podarí zabiť dve muchy naraz. Sponzorské dary pôjdu jeho strane, a nie konkurenčnej, ktorá mu môže odobrať dosť hlasov.